Bol piatok a do večera bolo omnoho ďalej, ako mi bolo príjemné.
Nemal som do čoho pichnúť, obrazne, ale ja doslova, tak som lustroval kontakty v mojich sociálnych kruhoch.
Až som napísal Hipisáčke…
Hipisáčka vlastne nebola Hipisáćka, ale ja tak označujem všetkých dredatých ľudí, ktorí fajčia trávu a chodia oblečení v jamajskej trikolóre. V skutočnosti to je trikolóra etiópska, ale každému to je fuk a mňa to rozčuľuje.
Proste som sa pozval k nej. Nebol to môj typ, ale jej mama ma učila na základnej škole a prišlo mi to ako celkom zaujímavá skúsenosť.
Keď som k nej dorazil, hneď vo dverách mi oznámila, že sa musí starať o neter. Celkom ma to zamrzelo. Totižto, ona po mne dosť pálila, pár krát sme sa bozkávali, trošku som ju ohmatkával a stále mi vypisovala, tak som čakal pohodlný a zároveň divoký sex.
Tak som sa normálne vyzul a vyskočil na mňa jej pes spolu s neterou. Také malé prasiatko s blond vlasmi. Tá neter samozrejme.
Hipisáčka poslala neter do izby a ja som s ňou zostal v kuchyni sám. Sadol som si a ona začala variť kávu. Capol som ju po riti, ale niečo zavrčala. Asi čakala, že ju začnem dobývať alebo čo, ale fakt som nemal chuť. Keď sme pili kávu, zapálila si cigaretu. To ma dopálilo, pretože nič ma neodradí tak, ako keď dievča fajčí. A ona to veľmi dobre vedela. Keď sme boli pred časom von, odmietol som ju pobozkať, lebo jej z huby smrdel decht.
V tej dobre prestala fajčiť na nejaké dva – tri týždne. A teraz, keď som sedel oproti nej, normálne si zapálila. Tak som sa postavil a odišiel za tou malou, hrať sa, kresliť si a mimovoľne namaľovať psa. Hipisáčka sa na nás chvíľu pozerala a potom odišla do svojej izby, kde si zapla ICQ. Kto dnes fičí na ICQ?
Keď bol pes celý pomaľovaný, odišiel som do Hipisáčkinej izby a začal som jej chytať veci a hrať sa s nimi. Viem, ako to ženy neznášajú, ale dúfal som, že to vyvolá nejakú reakciu – dá mi facku, znásilní ma alebo ma vyhodí, ale nič sa nedialo hodnú chvíľu, až kým mi nepovedala, že ju príde pozrieť kamarát.
- Čau, ja som Lojzo, – predstavil sa mi vysoký vyholený hromotĺk. Nie som žiarlivý, tak som sa rozhodol, že sa trochu pohrám.
- Ja som Chán, – slušne som sa predstavil, – poď ďalej, ako doma, dáš si kávu? – a zobral som ho do kuchyne.
Mali dve stoličky. Ja som si sadol ako gróf, Hipisáčka postavila vodu na ďalšiu kávu a tiež sa posadila. Lojzo zostal stáť. Rozprávali o veciach, ktorým som ja nerozumel, keďže som sa s nimi v podstate nekamarátil. Popri tom vytiahol tabak a papieriky a obaja si začali šúlať cigarety. Normálne ma to dorazilo.
Najlepšia informácia, ktorú som sa dozvedel, bola o párty, ktorá bola dnes večer v synagóge v jednom slovenskom meste. Mňa pozvali skôr zdvorilostne, ale ja na zdvorilosť kašlem, takže som začal v duchu rozmýšľať, čo si oblečiem. Poslal som SMS Wonderboyovi: DNES PARTY V SYNAGOGE DALEKO, BUDEME MUSIET CESTOVAT VLAKOM. IDES?
Lojza som odprevadil ku dverám, nech vidí, kto je tu doma. Ja som od Hipisáčky utekal hneď po ňom, aby som sa stihol umyť, navoňať a obliecť do odchodu vlakom. Na mobile mi blikala správa od Wonderboya vo svojej jednoduchosti veľmi výrečná: “;)”
Milujem vôňu mesta po zotmení. O to viac sa mi páčila, že som v ňom ešte nebol. Dlhá cesta stála za to. Hipisáčkina skupinka si už vo vlaku začala udržiavať odstup odo mňa a Wondera. Celou cestou do Synagógy sme ich sledovali s bezpečnej vzdialenosti, aby sme sa nestratili.
Párty sa iba začínala, ale vyzeralo to dosť dobre. Atmosféru k šialenej hudbe dopĺňali kontrastné inštalácie. Kým sa to tam rozbehne, vyrazili sme pozrieť ďalšie kluby v meste.
Po polnoci sme sa vrátili na pôvodnú párty s trofejami v podobe kontaktov a telefónnych čísiel. Ja som jedno získal od liliputky. Jej veľkosť sa vykompenzovala na jej obrovskom egu. To bola bohovská komédia. No všetko zaujímavé ma ešte len čakalo.
Párty sa medzičasom rozbehla. Stretol som Lojza, tak som sa zoznámil s jeho kamarátmi a začal som sa socializovať, tancovať a nadväzovať kontakty. Po nejakej dobe bez väčšieho úspechu som sa stretol s Wonderboyom. Začal sa bohapusto chvastať svojimi úspechmi.
- Tak prekonaj toto! – šplechol som mu a vykročil som k dvom najväčším kočkám, ktoré do svojho tanečného kruhu nikoho nepustili. Plán som nemal žiadny, akurát mi prebleskla hlavou myšlienka Pickuper je výnimka z pravidla.
Prišiel som k nim svojím disko-tanečným krokom, napoly som klakol, napoli sa zohol a zakusol sa jednej z nich do riťi. Poriadne ju cuklo, možno by mi aj dala facku, ale chytil som ju za ruku, otočil a začal s ňou tancovať. Niečo mi vravela do ucha ale nerozumal som ani prd.
- Ja som Chán, teší ma, – povedal som, ako keby sa mi pred tým predstavila, a dal som jej pusu na líce. Nechcel som hrotiť a skúšať ju pobozkať na ústa.
Jej kamarátka išla za Wonderboyom zistiť, či som nepríčetný, asociál alebo normálny imbecil. Netuším, čo jej povedal, ale keď som ku nim neskôr prišiel, sedela mu na kolenách a začínali sa maznať a bozkávať. To ma dorazilo. Tak ja oddriem celú fázu zoznamovania a on sa muchluje. Kde je do čerta spravodlivosť?
Zobral som ďaľšie baby tancovať, až som uviazol v nejakej babskej dvojici. Vyzeralo to sľubne, totižto nad ránom sú baby najpovolnejšie ku všetkému. A ak si celú noc nechlastal, tvoja (polo)triezva osobnosť vynikne na palete opitých týpkov.
Peknú hru mi pokazilo zvonenie budíka na mojom telefóne, ktorý ma upozornil, že ak chcem prísť domov ešte pred obedom, mal by som ísť na vlak. S babami som sa teda rozlúčil. Páčili sa mi, tak som si kontakt nebral. Keď ich znovu stretnem, zahrám to na osud.
Vyšiel som pred Synagógu, kde som chcel pohladať Wonderboya, ale predbehol ma a pristúpil ku mne s dvoma dievčatami.
- Čav Chán, zoznám sa, – povedal a ukázal na dve dievčatá, čo boli s ním. Jedna pekná vysoká blondínka a druhá nízka, nie pekná čiernovláska. Taká komická dvojica. Pekná sa mi predstavila prvá, nezachytil som, aké meno povedala, pretože som ju chytil a pobozkal. S jazykom. Nebránila sa a po desiatich sekundách som sa odtiahol.
- A to sa takto zoznamuješ normálne? -zafrflala niečo zmätene.
- Ani nie, ale videlo sa mi to ako dobrý nápad. – Pobavene som odvetil.
- A so mnou sa nezoznámiš? – zapojila sa jej nie pekná kamarátka.
- Musíme ísť, – povedal som smerom k Wonderboyovi a vyhol som sa snahe o zneužitie mojich pier.
- Stratil som telefón! vykríkol z ničoho nič Wonderboy, – asi som ho zabudol v jedom klube.
A už sme utekali. Veľmi gentlemanský spôsob, ako sa rozlúčiť.
Slnečný svit ma zastihol hneď po nastúpení do vlaku. Zatiahol som záves a ponoril sa do svojich myšlienok. Netrvalo dlho a zaspal som.
Chan
Najnovšie články autora Chan (zobraz všetky)
- Prekonanie mojej osobnej hranice trápnosti - 16. Máj 2013
- Komplikuješ si zbytočne život alebo robíš veci jednoducho a priamo? - 4. Máj 2013
- Je tvoja bývalá priateľka a chceš ju späť? 10 krokov ako ju získaš - 15. Apríl 2013
